Ako navrhnúť toaletu pre osoby s obmedzenou schopnosťou? Rozmery, predpisy

 

Jedným z dôležitých miest v objektoch s verejným charakterom, ktoré by mali byť najmä prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím, je toaleta - miesto, ktoré je nevyhnutné pre naše každodenné fungovanie. V súvislosti s tým je potrebné odstraňovať architektonické bariéry, čo by malo byť pre všetkých zrejmé a pochopiteľné. Bohužiaľ, tak to nie je. Všeobecne sa stále udržiava mýtus, že osoby so zdravotným postihnutím tvoria malý podiel populácie (údaje Štatistického úradu z roku 2004 tomu odporujú, jasne ukazujú, že v Poľsku osoby so zdravotným postihnutím tvoria až 14% obyvateľstva - 6,2 milióna), čo znamená, že akékoľvek úsilie v tomto smere je neopodstatnené a zvyšuje finančné náklady, aby sa týmto osobám zabezpečil komfort života a umožnila samostatnosť...

 

...a to už otázka dodržiavania stavebného práva (novelizovaný zákon - Stavebný zákon z 7. júla 1994), ktorý jasne hovorí o povinnosti vytvárať nevyhnutné podmienky pre používanie verejných zariadení pre osoby s obmedzenou schopnosťou, najmä pre tých, ktorí sa pohybujú na invalidných vozíkoch. S dodržiavaním, ale aj vymáhaním práva to býva rôzne. O tom svedčí napríklad súčasný stav. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a úžasne rýchlo narazíme na prekážky, bariéry, ktoré stále obmedzujú prístupnosť celých zariadení pre osoby s obmedzenou schopnosťou, nehovoriac už o verejných toaletách.

 

Hoci pre mnohých je samozrejmé, že každá verejná toaleta pre osoby s obmedzenou schopnosťou musí spĺňať základné požiadavky stanovené stavebnými predpismi, realita však ukazuje, že teória sa nemusí vždy prejaviť v praxi. Existuje mnoho miest, ktoré, aj keď sú dostatočne vybavené, stávajú sa nefunkčnými, hlavne preto, že nespĺňajú potrebné priestorové požiadavky. Tiež sa počuje o prípadoch úplne absurdných, kde napríklad chýba prístupová rampa pre invalidné vozíky k toaletám pre osoby s obmedzenou schopnosťou. Možno u mnohých ľudí táto nezmyselnosť vyvoláva smiech, ale určite nie je na smiech pre tých, ktorí by v budúcnosti mali z takýchto, často novopostavených toalet využívať.

 

Z týchto a mnohých ďalších dôvodov by sme chceli priblížiť základné požiadavky, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní takejto toalety (s dodržaním zásad univerzálneho navrhovania), ako aj návrhy optimálnych, ergonomických riešení. Pred realizáciou akéhokoľvek projektu je potrebné vypracovať vhodný návrh. Okrem toho (a nie je to menej dôležitá vec), návrh by mal byť vypracovaný nielen odborníkom v tejto oblasti, ale aj posúdený odborníkmi pre BHB, SANEPID, P.POŻ. Na začiatok však niekoľko úvodných vysvetlení.

 

 

Pojem osoby so zdravotným postihnutím je veľmi všeobecný a zahŕňa rôzne stupne a druhy postihnutia, čo má priamo vplyv na konkrétne projekčné riešenia. Preto je vhodné pred stanovením prvotných usmernení oboznámiť sa s hlavnými výmerami týkajúcimi sa rozsahu pohybu osoby so zdravotným postihnutím, ako aj s tými, ktoré súvisia s určením manévrovacieho priestoru, ktorý je nevyhnutný pre voľné pohybovanie sa osôb so zdravotným postihnutím. Keďže tento nevyhnutný priestor pre voľné pohybovanie sa je najväčší pre osobu pohybujúcu sa na vozíku, zvyčajne sa stanovuje ako východiskový bod pre určenie ďalších technických podmienok.

 

Pri určovaní údajov týkajúcich sa antropometrických možností osôb so zdravotným postihnutím sa z dôvodu niekoľkých zásadných faktorov, ktoré ich rozlišujú, vykonávajú určité priemery. Toto sa týka väčšiny vlastností miestnosti, vrátane výšky roviny videnia alebo možností dosahu horných a dolných končatín. Môže sa stať, že v konkrétnom prípade sa základné rozmery a veľkosť manévrovacieho priestoru nebudú zhodovať s minimálnymi normatívnymi projektovými odporúčaniami. Tieto odchýlky sú podmienené:

• rozdielom v pohyblivosti a dosahu horných končatín
• rozdielom výšky sedadla vozíka
• všeobecnou pohyblivosťou osoby pohybujúcej sa na vozíku
• typom a obratnosťou invalidného vozíka.

Čítajte tiež: kúpeľňa pre osoby so zdravotným postihnutím v byte

 

3. VYMIEROVANIE: POKYNY A NÁVRHY PRE ICH REALIZÁCIU

      3.1. Všeobecné informácie 

Aspoň jedna hygienická miestnosť (toaleta, kúpeľňa) na každom poschodí by mala byť prispôsobená potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Adaptácia by mala zahŕňať štyri hlavné odporúčania:

• zabezpečenie dostatočného manévrovacieho priestoru: minimálny priemer 1,5 m
• použitie v týchto miestnostiach, ako aj na prístupovej ceste k nim, dverí pre osoby so zdravotným postihnutím, t.j. takých, ktoré nemajú prahy a minimálna šírka je 0,9 m
• nainštalovanie v miestnosti aspoň jednej WC pre osoby so zdravotným postihnutím a umývadla pre osoby so zdravotným postihnutím
• nainštalovanie držiakov a zábradlí pre osoby so zdravotným postihnutím, sklopné zrkadlá, ktoré zlepšia, ale najmä uľahčia používanie iných zariadení osobám so zdravotným postihnutím.

 

      3.2. Pred toaletou - vstupné dvere

3.2.1 Charakteristika

Vstupné dvere sú prvým prvkom, ktorý vyžaduje prispôsobenie potrebám osôb na vozíku a môže sa veľmi ľahko stať pre nich prekážkou, ktorú nie je možné prekonať. Všetky úsilie dizajnéra a vykonávateľa, ktoré majú za cieľ vytvoriť vnútri toalety pre osoby s obmedzenou schopnosťou ideálne, optimálne podmienky pre používanie zariadení, zabezpečenie plnej samostatnosti a pohodlia pre osoby s obmedzenou schopnosťou, stratia zmysel, ak sa pri adaptačnom procese vynechajú vstupné dvere, o ktorých sa často zabúda. Preto, aby sme sa vyhli nepríjemnej situácii nepríjemného prekvapenia, pamätajme, že šírka dverí by mala byť minimálne 0,9 m. Samozrejme, nemôžeme preháňať aj na druhej strane. Dvere širšie ako 1 m svojou hmotnosťou skôr komplikujú ako uľahčujú používanie toalety. Dôležité je tiež, aby pri otváraní dverí, alebo skôr ich hrúbka, nezmenšovala šírku otvoru v svetle zárubne.

Ďalším dôležitým prvkom je prah, alebo skôr jeho absencia, ktorá by v tomto prípade bola nevyhnutná. Bohužiaľ, vo väčšine prípadov to nie je možné (pretože ukazuje rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím), preto sa často stáva jednou z najviac rušivých prekážok. Preto je vhodné odstrániť túto "natrvalú" prekážku iným spôsobom, použitím podprahových lišt s malým sklonom, ktoré vyrovnávajú rozdiel výšok. Môžu byť trvalo alebo dočasne namontované. Najčastejšie sa vyrábajú z hliníka, ocele, dreva alebo tvrdej gumy. Snažme sa však čo najviac vyhnúť použitiu prahov a v prípade potreby obmedziť sa na prahy, ktorých výška nepresahuje 2 cm.

Samostatným prípadom je použitie sklenených dverí. V tomto prípade sa vyžaduje použitie ochrany na spodnej hrane dverí, ktorá chráni pred nárazom kolies a jej výška nesmie byť menšia ako 40 cm. Optimálnym riešením je použitie bezpečnostného skla.

Kľučky na dverách nie sú len o estetike (aj keď dôležitá), ale predovšetkým o ergonomickom tvare, ktorý poskytuje istý úchop a oporu, eliminuje výskyt nebezpečných ostrých hrán. Typ použitej kľučky nie je určený len funkčno-ergonomickými dôvodmi. Závisí aj od veľkosti a hmotnosti samotných dverí. Obmedzený priestor pre pohyb rúk niektorých používateľov často vyžaduje inštaláciu širokého držadla pod kľučkou, ktorá by mala byť umiestnená na výške nie menšej ako 80 cm. Toto je veľké zjednodušenie, ktoré zvyšuje funkčnosť.

 

 

    3.2.2. Rozmerový priestor 

Pri plánovaní manévrovacieho priestoru vstupných chodieb a predsiení sa predpokladá, že by mal byť dostatočne veľký, aby nekomplikoval pohyb a zároveň eliminovať možnosť narazenia kolies do stien a rohov. V opačnom prípade by to vyžadovalo ochranu odbojmi alebo dosť vysokými lištami na podlahe, čo by bolo navyše a zbytočné náklady. Dôležité je tiež vyhnúť sa situácii, kedy sa obe dvere predsieňa otvárajú do rovnakej miestnosti, pretože to výrazne obmedzuje priestor, inak by bolo potrebné predĺžiť priestor o dĺžku dvoch krídel dverí.

    3.2.3. Označenia

V toalete pre osoby so zdravotným postihnutím je dôležité umiestniť vhodné označenia, ktoré uľahčia jej identifikáciu. Na dverách toalety by mala byť umiestnená značka prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a vhodné označenia, ktoré uľahčia pochopenie používania madlí, zábradlí a iných prvkov prispôsobených potrebám osôb so zdravotným postihnutím.

      3.3. Kúpeľňa - umývadlo - toaleta     

3.3.1. Úvodné poznámky

Vyžadované vybavenie

K zariadeniam, ktoré musia byť povinne umiestnené v toaletách/kúpeľniach, patria:

• • Záchodová misa - prispôsobená potrebám osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.
  • Umývadlo - prispôsobené potrebám osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.
  • Kúpeľňa alebo sprcha (neplatí pre toalety) - prispôsobené potrebám osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.
  • Dodatočné príslušenstvo: dávkovače mydla, držiaky na papierové utierky, držiaky na toaletný papier, sušičky na ruky - umiestnené na dostatočnej výške pre pohodlný prístup pre osoby na vozíku.
  • Prvá pomoc - umiestnená na dostupnom mieste, na výške nie väčšej ako 120 cm od podlahy.

Manévrový priestor

Základným usmernením, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní kúpeľne pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, je zachovanie voľného priestoru na manévrovanie (pre invalidný vozík), ktorého minimálne rozmery sú 150x150 cm. Táto otázka neprináša príliš veľa problémov v prípade, že ide o priestory v novopostavenej budove. Inak to vyzerá pri prispôsobení už existujúcich toalet. Často sa stáva, že adaptácia vyžaduje demoláciu stien, zväčšenie dverového otvoru, zmenu rozloženia vodoinštalácie, kanalizácie alebo elektrického prípojky a ďalších menších úprav. Dôsledkom takýchto výrazných, ale nevyhnutných zmien sú tiež obmedzenia v priestorovom usporiadaní ostatných miestností.

Veľmi často sú toaleta a kúpeľňa oddelenými miestnosťami. V takom prípade je vhodné ich spojiť, aby sa získala väčšia plocha. S cieľom vyhnúť sa mnohým uvedeným problémom sa v súčasnosti snaží presadiť zákon, ktorý by stanovil minimálne rozmery obytných kúpeľní, čím by sa eliminovala potreba neskorších modernizácií a s tým súvisiacich dodatočných nákladov.

Okrem hlavnej, voľnej od zariadení manévrovej plochy v miestnosti sa určujú aj manévrové priestory, ktoré umožňujú voľný prístup k nim. Dôležité je, že manévrové priestory pri jednotlivých zariadeniach a dodatočný hlavný manévrový priestor (150x150 cm) sa môžu prekrývať.

Projekt

Všeobecne povedané, vyhotovenie kúpeľne pre osoby s obmedzenou schopnosťou splniť všetky smernice nie je jednoduchou záležitosťou, preto vyžaduje predchádzajúce plánovanie a vypracovanie vhodného projektu, ktorý zabezpečí ergonómiu, funkčnosť a bezpečnosť budúcim užívateľom kúpeľne. Jeho konečný vzhľad bude v najväčšej miere určený pevnými prvkami vybavenia každej kúpeľne, najmä tými najväčšími, ako sú: umývadlo pre osoby s obmedzenou schopnosťou, vaňa, sprchový kút.

Nemožné je vytvoriť univerzálny projekt, ktorý by zohľadňoval potreby každého používateľa. Individuálne prístupy k jednotlivým projektom sú podmienené faktormi, o ktorých sme už hovorili na úvod, vrátane: stupeň zdravotného postihnutia a z neho vyplývajúce obmedzenie pohybu, rozsah manévrovacieho priestoru a rozmery invalidného vozíka. Napriek tomu sa prijíma veľmi zovšeobecnený, minimálny vonkajší obrys kúpeľne s rozmermi 200x240 cm, ktorý by mal slúžiť len ako východiskový bod pre ďalšie adaptívne kroky. Vysoký stupeň zovšeobecnenia je daný rôznorodou štruktúrou každého jednotlivého prípadu budovy, ktorú rozlišujú také prvky ako okná, výklenky, nosné steny. Preto by sme nemali chápať uvedené veľkosti ako konečné rozmery, ale skôr ich porovnať s individuálnymi potrebami. Pamätajme si totiž, že niekedy môžu niekoľko centimetrov rozhodovať o nepohodlnosti alebo pohodlí používateľa.

3.3.2. Držadlá - nevyhnutné a neoddeliteľné

Držiaky pre zdravotne postihnutých v toaletách sú nevyhnutnosťou, dokonca kľúčovou záležitosťou! Bohužiaľ, niekedy sa stáva, že ich výber a inštalácia spôsobujú skôr prekážku než pomoc. V určitej miere to ovplyvňuje aj rôznorodosť dostupných držiakov pre zdravotne postihnutých na trhu, ale bohatá ponuka poskytuje obrovské možnosti v oblasti vhodného vybavenia a zároveň eliminuje ťažkosti s individualizáciou potrieb. Objavujú sa príslušenstvo s rôznou dĺžkou, ale aj rôznou priemerom rúr (od 2 do 3,5 cm), čo má význam najmä v prípade, že užívateľ má menšie chápacie schopnosti rúk (starší ľudia). V takom prípade sa preferujú držiaky pre zdravotne postihnutých vyrobené z rúry s väčším priemerom. Výška inštalácie v rozmedzí 75-85 cm (počítajúc od úrovne podlahy) závisí od výšky a stavby tela osoby, ktorá ich používa.

Jednoznačne najčastejšie sa používajú multifunkčné zábradlia pre osoby so zdravotným postihnutím pri stene, ktoré môžu byť pohyblivé, pevné, namontované vodorovne, zvislo alebo aj zvislo-vodorovné (rohové/zlomené držadlá - jednoznačne funkčnejšie ako jednoduché držadlá). Všetko závisí od individuálnych potrieb a stupňa zdravotného postihnutia používateľa. Tieto dva faktory rozhodujú o veľkosti, type a počte použitých zábradlí. Cieľom je zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím maximálnu bezpečnosť a pohodlie. Preto sa často používajú drážkované zábradlia pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré zabránia šmykaniu rúk a zvýšia istotu uchopenia, ako aj držadlá pre osoby so zdravotným postihnutím s vložkami vybavenými fluorescenčným kruhom - užitočné najmä v prípade, že osvetlenie miestnosti je veľmi slabé.

V situácii, keď vyčlenenie voľného manévrovacieho priestoru kúpeľne alebo toalety zároveň znamená obmedzenia v možnosti vyčlenenia zvyšného priestoru pre inštaláciu vybavenia, je vhodné použiť napríklad zábradlie pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré je špeciálne určené pre miesta, kde je potrebné nainštalovať viac ako jeden držiak, napríklad pri WC miske. Ďalším uľahčením sa ukázalo byť uvedenie na trh držiakov s pomocnými prvkami, ktoré zvyšujú ich funkčnosť. Máme teda Držiak pre osoby so zdravotným postihnutím 60 cm, otáčateľné držiaky na mydlo alebo vešiaky na uteráky. Sú to tzv. držiaky špeciálneho určenia.

3.3.3. Miska ustupova - niekolko tipov

Pre osoby pohybujúce sa na vozíku je používanie misky ustupovej veľmi často veľkou výzvou. To je spôsobené zanedbaním a chybami, ktoré urobil dodávateľ pri prispôsobovaní toalety potrebám osôb s obmedzenou schopnosťou. Nedostatky v príslušenstve sú najčastejšou príčinou problémov. Tu je niekoľko odporúčaní, ktoré sú potrebné na to, aby sa im vyhli:

• • Vzdialenosť WC pre osoby s obmedzenou schopnosťou od zadnej steny by mala byť najmenej 70 cm. Toto zabezpečí voľné umiestnenie vozíka pozdĺž misky.
  • Opierka pre chrbát by mala byť umiestnená vo vzdialenosti 55 cm od prednej hrany misky ustupovej. To umožní udržanie sediacej polohy aj napriek vzdialenosti toalety od steny.
  • Prkno by malo byť pripevnené a umiestnené na misku tak, aby sa neohýbalo pri presadzovaní z vozíka na sedadlo.
  • Doporučená výška misky je 45-50 cm, ale najdôležitejšie je, aby boli vodorovné plochy misky a sedadla vozíka rovnaké - na tento účel sa používajú prvky na reguláciu výšky, napríklad nálepky na sedadlá.
  • Pre osoby, ktoré majú problémy so sklonením sa, odporúčame príslušenstvo na sedenie, ktoré uľahčuje sedenie.
  • Tlačidlo splachovania: Tlačidlo splachovania by malo byť prispôsobené schopnostiam používateľov, zohľadňujúc jednoduchosť stláčania a obsluhy. Odporúča sa, aby bolo tlačidlo ľahko dostupné a umiestnené na výške, ktorá umožní jeho obsluhu osobám na invalidných vozíkoch. Pohodlným riešením je, keď je tlačidlo splachovania nainštalované z boku alebo má automatický systém splachovania.
  • Tlačidlo zariadenia na splachovanie by malo byť umiestnené na výške nepresahujúcej 120 cm od úrovne podlahy.
  • Splachovanie nemožno spustiť nohou.
  • Výška montáže držiaka na toaletný papier by mala byť 100-120 cm od úrovne podlahy.
  • Vzdialenosť držiaka na papierové utierky od zadnej steny toalety: 70-90 cm.
  • Výška montáže podporujúceho sklopného uchytu: 80-85 cm.
  • Tlačidlo poplachového systému - malo by byť umiestnené v dosahu ruky osoby používajúcej toaletu.

3.3.4. Kúpeľná zóna

Vlastnosti protišmykové

Protismykový povrch je jedným z najdôležitejších prvkov z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti pre používateľov. Jeho dôležitá funkcia sa prejavuje najmä počas kúpeľa, keď je najväčšie riziko pádu, keďže nebezpečenstvo uklznutia je najväčšie. Táto vlastnosť sa stáva tiež hlavným kritériom pri výbere materiálu, z ktorého budeme mať podlahu v našej kúpeľni. Preto je menej dôležité, či to bude terakota, prírodný kameň alebo impregnované drevo. Dôležité je, aby podlaha získala protišmykové vlastnosti.

Doplnenie a zároveň podmienka zachovania plného bezpečnosti tvoria doplnkové prvky vybavenia podporujúce protišmykové vlastnosti. Na dno vane je vhodné položiť podložku alebo matrac. Podložky s rôznymi rozmermi sú perforované alebo majú vhodné výstupky, ktoré eliminujú pravdepodobnosť uklznutia. Sú vyrobené z špeciálneho plastu alebo gumy. V prípade sprchových kútov je situácia trochu iná, pretože väčšina z nich má výrobcou vyrobenú protišmykovú (ryhovanú) textúru. Ak je sprchový kút vyrobený z terakoty, je potrebné používať protišmykové koberčeky. Sprchový kút môže byť vyprofilovaný keramickými dlaždicami, mozaikou alebo zalitý utvrdzujúcim a zabezpečeným betónovým poterom. Pre starších ľudí sa montujú špeciálne sprchové kúty z akrylu alebo nerezovej ocele s protišmykovou, perforovanou plochou s minimálnym sklonom.

Rozmery, hlavné usmernenia a riešenia

     Sprchový kút

• • Minimálna plocha sprchového kútu: 90x90 cm.
  • Sklon plochy (smerom k odtoku): 1-2%.
  • Odtoková mriežka by mala byť umiestnená pod sedadlom sprchového kútu.
  • Výška sprchového sedadla: 43-48 cm.
  • Sedadlo by malo byť umiestnené naproti sprchovému batériu pre osoby so zdravotným postihnutím.

(V prípade sedadiel máme na výber medzi trvalo upevnenými alebo sklopnými: hotové sprchové súpravy; stoličky a lavice s otvorenými sedadlami z plastu alebo s jemným dotykom vinýlu pre zvýšenie pohodlia; sedadlá s podperami na ruky a zadnou opierkou. Skutočným pohodlím sú sprchové panely s hydrofunkciou pre osoby, ktoré sa kúpu v sede).

• • Výška montáže rohovej rukoväte (zvislo-vodorovná): 80-85 cm.
  • Hodí sa používať nízke, harmonické závesné steny, ktoré sa rozkladajú na boky pod uhlom 180º. Skvele nahradia riešenia založené na úplnom zatváraní kabín. Rozkladacie steny uľahčujú používanie sprchových kútov osobám pohybujúcim sa na vozíku.

     Vana

• • Dĺžka vane - závisí od potrieb používateľa, ale nesmie byť menšia ako 150 cm.
  • Šírka zabezpečujúca pohodlie: 70-80 cm.
  • Hĺbka vane: 42-38 cm.
  • Dôležité je prispôsobiť úroveň sedadla vozíka výške hornej hrany vane (najlepšie, keď sú rovnaké). Výška hrany by nemala presiahnuť 50 cm (pre osoby pohybujúce sa na vozíku) alebo 60 cm (pre ostatné osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu).
  • Vstupovanie a vychádzanie z vaňe sa výrazne uľahčuje pomocou špeciálnych, nastaviteľných lavíc - sedadiel zavesených na vaňu (ktoré sa nemôžu posúvať počas používania), alebo aj moderné zdvíhacie zariadenia na vaňu, ako napríklad akumulátorový zdvíhač s vodotesným diaľkovým ovládaním, ktorý sa hodí na obdĺžnikové vane.
  • Pre starších ľudí, ktorí majú problémy s chôdzou, je možné nainštalovať schody s madlami alebo aj rebrík pripevnený na strop, aby sa zjednodušilo používanie vane.
  • Konkurenčným riešením sú zosilnené akrylové vane s funkciou otvárateľnej strany.
  • Na úplné odstránenie rizika pádu je vhodné rozložiť pri vaňe protišmykovú podložku alebo koberček.
  • Vaňová batéria by mala byť vybraná tak, aby jej výtok svojou dĺžkou a tvarom nevytváral nebezpečenstvo zranenia.
  • Batéria by mala byť spúšťaná pomocou páčky, tlačidla alebo automaticky. Nenastavujte batériu pomocou kohútikov.
  • Minimálna dĺžka hadice k sprchovacej hlavici by mala byť 150 cm.
  • Užívateľovi by sa malo umožniť zavesenie sprchovacej hlavice alebo jej používanie držaním v ruke.
  • Termostaty a teplotné senzory na vodu, ktoré eliminujú riziko popálenia - najmä dôležité, ak má užívateľ poruchy citlivosti na teplo.
  • Pri používaní kúpeľňových paravánov sa uistite, že nebudú prekážať pri používaní armatúry alebo pri prístupe pod vaňu. Vodítko paravánu nesmie byť pripevnené k okraju vane.

3.3.5. Umyvadlo

Rozmery

• • Manévrovací priestor pred umývadlom má rozmer 90x120 cm, pričom dlhšia strana leží na osi umývadla, pričom pod umývadlom môže byť maximálne 45 cm z tohto priestoru.
  • Výška zavesenia: spodok umývadla musí byť nad kolenami osoby sediacej na vozíku (min. 70 cm).
  • Výška dosky umývadla (horný okraj): 85 cm.
  • Výška montáže spodnej konštrukcie (sifón, stojan): min. 65 cm. Samozrejme, v tejto situácii môžete využiť najlepšie riešenie, ktorým sú umývadlá bez sifónu.
  • Pohodlná šírka priestoru umývadla: 60-70 cm.
  • Pohodlná hĺbka priestoru umývadla: 50-60 cm (prípadne malé umývadlo zabudované do dosky).
  • Výška montáže podpůrného sklápěcího držáku: 80-85 cm.
  • Výška zrcadla: ne více než 100 cm (měřeno od úrovně podlahy).
  • Kontraindikace a doporučení
  • Není doporučeno používat podstavce nebo polopodstavce, které kvůli svým velkým rozměrům výrazně ztěžují přístup vozíku k umyvadlu z přední strany nebo dokonce znemožňují provádění této činnosti.
  • Pod umyvadlem nesmí být žádné ostré nebo drsné prvky.
  • Při výběru baterie do koupelny pro osoby s postižením pamatujme na pohodlí uživatele. Tento drobný prvek vybavení bývá často špatně vybrán. K dispozici máme baterie ovládané pákou, tlačítkem nebo elektronickým senzorem, tedy bezdotykové baterie. Jsou také vybaveny termostatem nebo optoelektronickým senzorem (pro osoby s ochrnutím ruky). Nezapomeňme také, aby měla baterie prodloužený výpusť.
  • Nepoužívejte baterie ovládané pomocí zátky.
  • Připojení teplé vody a odpadu umyvadla by mělo být tepelně izolováno nebo instalováno tak, aby k nim nebyl přímý přístup.
  • Doporučuje se upevnění sklápěcího zrcadla s nastavitelným úhlem sklonu.

3.3.6. Dodatočné vybavenie

Vaňa alebo sprchový kút, WC, umývadlo, madlá, zrkadlá, Bezdotykový dávkovač tekutého mydla sú samozrejme nevyhnutné prvky vybavenia, ktoré by mala mať každá kúpeľňa pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale nie jediné. Sú tu tiež nábytky, rôzne typy skriniek, ktoré musia byť usporiadané tak, aby z jednej strany nezaberali voľný priestor na manévrovanie, z druhej strany však boli plne prístupné. Preto sa skrinky zavesia na výšku približne 35-40 cm od úrovne podlahy, aby boli všetky poličky a zásuvky v dosahu ruky.

Dvere skriniek by mali byť otvárané do uhla 180º a nie je to prehnané, pretože len takýto uhol otvorenia zabezpečí osobám pohybujúcim sa na vozíku plný prístup a pohodlie. Môžu sa tiež používať posuvné dvere, žalúzie alebo rolety. Dobrým riešením, ktoré zlepšuje pohodlie, ale aj bezpečnosť používateľa, je vyhrievaná podlaha, ktorá zabezpečí, že čas schnutia podlahy bude oveľa kratší, a tým aj menšie riziko uklznutia.

Sklenené prvky, ak sú súčasťou vybavenia, by mali byť vyrobené z tzv. bezpečnostného skla, t.j. lepeného. Dôležitou vecou, aj alebo najmä z hľadiska bezpečnosti, je elektrická inštalácia. S touto otázkou sú spojené niekoľko obmedzení:

• • Elektrické zásuvky by mali byť vybavené hermetickou klapkou, ktorá chráni pred vniknutím vody.
  • Mali by sa nachádzať vzdialené od zdroja vody najmenej 60 cm.
  • Výška inštalácie zásuviek sa pohybuje v rozmedzí 40-110 cm od úrovne podlahy.
  • Pokiaľ ide o zabezpečenie bezpečnosti, je dôležité, aby všetky nami vybrané doplnky a príslušenstvo mali neostre, hladké tvary. Podobne je to aj s hranami vane, pracovných dosiek alebo rohov.

3.3.7. Požiadavky na osvetlenie

Osvetlenie v kúpeľni pre osoby s obmedzenou schopnosťou odohráva dôležitú úlohu, nielen z hľadiska funkčnosti, ale aj bezpečnosti. Správne zvolené osvetlenie môže uľahčiť používanie miestnosti pre osoby s rôznymi druhmi obmedzení. Tu sú niektoré usmernenia týkajúce sa osvetlenia v kúpeľni pre osoby s obmedzenou schopnosťou:

1. 1. Intenzita svetla: Osvetlenie by malo byť dostatočne jasné, aby umožnilo osobám s obmedzenou schopnosťou dobrú viditeľnosť a bezpečné pohybovanie sa. V miestnostiach, kde sú prekážky, ako sú dvere, steny alebo nábytok, je potrebné použiť dostatočne silné osvetlenie, aby sa minimalizovalo riziko úrazu.

   2. Vhodná farba teploty: Je dôležité vybrať osvetlenie s vhodnou farbou teploty. Zvyčajne sa odporúča používať lampy s teplou farbou (približne 3000K), ktorá poskytuje príjemné a prirodzené svetlo.

   3. Núdzové osvetlenie: V kúpeľni pre osoby s obmedzenou schopnosťou sa odporúča nainštalovať núdzové osvetlenie. V prípade výpadku elektrickej energie poskytne núdzové osvetlenie dostatočné svetlo pre bezpečné pohybovanie sa a používanie toalety.

   4. Osvetlenie nad zrkadlom: Zrkadlo v kúpeľni by malo byť správne osvetlené, aby umožňovalo ľuďom so zdravotným postihnutím vykonávať hygienické činnosti, ako je holenie, líčenie alebo umývanie tváre. Odporúča sa používať bočné alebo horné osvetlenie, ktoré rovnomerne rozptyľuje svetlo.

   5. Vypínače svetla: V kúpeľni pre osoby so zdravotným postihnutím sa odporúča používať vypínače svetla, ktoré sú ľahko ovládateľné a dostupné pre osoby s rôznymi druhmi postihnutia. Môžu sa použiť tlačidlá, senzory alebo také, ktoré je možné ovládať pomocou lakťa.

   6. Vyhýbanie sa odleskom: Treba sa vyhýbať osvetleniu, ktoré spôsobuje odlesky v zrkadle alebo na iných povrchoch, pretože to môže znížiť viditeľnosť a negatívne ovplyvniť pohodlie pri používaní kúpeľne.

      3.4. Aké najčastejšie robíme chyby?

• Neodpovedajúcim dodržiavaním zásad ergonómie nesprávne plánujeme vybavenie, čím vytvárame prekážkovú dráhu.
• Výšky zariadení často nie sú prispôsobené potrebám osoby so zdravotným postihnutím.
• Nepodložený nadbytok úchytov a zariadení, ktorý má malá kúpeľňa pre osoby so zdravotným postihnutím, čo vedie k výraznému obmedzeniu manévrovacieho priestoru.
• Príliš úzke dvere (menej ako 90 cm).
• Príliš vysoký práh (viac ako 2 cm).
• Montovanie zariadení, zábradlia a kúpeľňového nábytku na priečkach z gipsokartónu bez dodatočného zosilnenia (skrinky, držiaky, batérie) alebo špeciálnych rámov (na zavesenie sanitárnych zariadení). V takých prípadoch sa môže stať, že sa vytrhnú napríklad zábradlia spolu s časťou steny.
• Nesprávna výška uchytenia elektrických zásuviek, skriniek, poličiek.
• Používanie kobercov a chodníkov, na ktorých sa kolesá vozíka šmýkajú.

Nakoniec, všetky prvky vyčnievajúce z roviny steny (sanitárne inštalácie, potrubia, radiátory, ventilátory atď.) nesmú obmedzovať voľný manévrovací priestor potrebný pre pohyb na vozíku.

Skontrolujte tiež náš článok o správnom príprave kúpeľne pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu

4. ZÁVER

Pamätajme, že všetky odporúčania, ktoré boli uvedené vyššie, sú vytvorené s ohľadom na osoby s obmedzenou schopnosťou, aby im poskytli čo najväčší komfort a umožnili samostatné fungovanie, pričom zároveň cítia bezpečie. Nesmieme však zabúdať, že tieto opatrenia majú výrazný vplyv aj na slobodu a bezpečnosť používania priestoru pre zdravé osoby. Pre osoby so slabým zrakom bude veľmi užitočné zaviesť výrazné kontrasty na stenách, pretože osoby s obmedzenou schopnosťou nie sú len tie s poruchou pohybu.

Ryszard Kurek

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť publikácie (text, grafika, obrázky, fotografie, súbory a iné údaje) prezentované v internetovom obchode OLE.PL nesmie byť reprodukovaná alebo šírená akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu. Všetky ochranné známky, grafické znaky, vlastné názvy a iné údaje sú chránené autorským právom a patria ich vlastníkom.