Základným dokumentom, ktorý upravuje pravidlá prispôsobovania kúpeľní pre osoby s obmedzenou schopnosťou v Poľsku, je zákon "Stavebné právo" z 7. júla 1994. Nariadenie ministra infraštruktúry z 12. apríla 2002 o technických podmienkach, ktoré musia spĺňať budovy a ich umiestnenie, trochu rozširuje tento téma, ale nevyčerpáva ju úplne. Nič zvláštne - obmedzenie sa môže prejavovať v rôznych formách a je ťažké nájsť riešenia, ktoré by odpovedali na všetky možné problémy.
Pri navrhovaní toalety pre osoby s problémami s pohybom je samozrejme dôležité zabezpečiť, aby usporiadanie všetkých zábradlí, úchytov a ďalšieho vybavenia toalety bolo v súlade s predpismi (o čom sme už hovorili v predchádzajúcom článku), ale stojí za to urobiť viac a oboznámiť sa s dodatočnými osvedčenými postupmi, ktoré podporuje Európska únia v "Obnovených záväzkoch pre budovanie Európy bez bariér" z 15. novembra 2010 a ktoré sú požadované združeniami a organizáciami bojujúcimi za práva osôb s obmedzenou pohyblivosťou, zodpovedného stavebného a zariadenia budov a priestorov prístupných pre časť spoločnosti, ktorá nemá plnú pohyblivosť.
Preto je dôležité nielen dodržiavať zákon, ale aj vedomo pristupovať k potrebám osôb na vozíku a tých, ktorí trpia ťažkosťami pri pohybe alebo zraneniami, je dôležité oboznámiť sa s niekoľkými dôležitými otázkami, ktoré nie sú zahrnuté v oficiálnych predpisoch, ale majú veľký vplyv na pohodlie osôb využívajúcich toalety pre osoby s obmedzenou pohyblivosťou.
Pohyb na vozíku sa najčastejšie spája s ochrnutím dolnej časti tela, ale mnohé úrazy alebo choroby môžu viesť k oslabeniu iba ľavej alebo pravej časti tela. Práve preto je dôležité, aby sa v toaletách nachádzali sklopné úchyty a madlá pre osoby so zdravotným postihnutím z oboch strán umývadiel a WC misy. Bohužiaľ, kvôli tomu, že WC musí byť umiestnené minimálne 45 cm od najbližšej steny a priestor, ktorý potrebuje osoba na vozíku pre pohodlný prechod na hygienické zariadenie, je 90 cm, môže sa stať, že toaleta navrhnutá podľa predpisov nebude prispôsobená pre osobu, ktorá nebude môcť pristúpiť k WC zo strany, ktorá nie je postihnutá ochrnutím. Teoreticky by v tejto situácii mohla osoba namiesto bočného alebo diagonálneho prenosu prejsť na miesto pomocou predného prenosu, ale vyžaduje si to veľkú silu ramien, ktorú nemajú starší ľudia alebo deti. Je to vážny problém!
Najjednoduchším spôsobom, ako tomu čeliť, je samozrejme navrhnúť WC tak, aby bolo možné pristupovať k umývadlám aj k záchodom z oboch strán (pamätajme, že úchytky musia byť stále v správnej vzdialenosti od týchto prvkov vybavenia toalety a v tomto prípade musia byť povinne sklopné). Ak je však miestnosť určená na kúpeľňu taká malá, že neumožňuje takéto riešenie, a budova má viac ako jedno poschodie prispôsobené pre osoby so zdravotným postihnutím (podľa predpisov musí každé takéto poschodie, na ktorom sa nachádza bežný záchod, mať tiež vyhradený záchod pre osoby so zdravotným postihnutím), nič nebráni tomu, aby sa problém vyriešil umiestnením toalety pre osoby s možnosťou pohybu pravou časťou tela na jednom poschodí a jej zrkadlového odrazu na druhom, vytvoreného pre osoby s lepšou kontrolou nad svojou ľavou stranou.
Osoby pohybujúce sa na invalidných vozíkoch sa denne stretávajú s mnohými problémami, ktoré súvisia nielen s obmedzenými možnosťami samostatného pohybu. Medzi rôznymi menej alebo viac významnými komplikáciami, nedostatok citlivosti je jednou z vecí, ktorá sa ľahko prehliada pri vybavovaní kúpeľne, ale ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť vzhľadom na to, koľko nehôd môže spôsobiť. Preto je dôležité pri montáži sprchových batérií, ale aj pri inštalácii umývadlového kohútika, zabezpečiť, aby teplota vody, ktorá z nich tečie, bola obmedzená a čo najviac sa približovala letnej teplote.
Tento zákrok má za cieľ zabrániť náhodným popáleninám, ktoré sa môžu veľmi ľahko stať pri umývaní rúk alebo tela príliš horúcim prúdom a ktoré sú najmä ohrozené starší ľudia a deti, ktoré aj keď nemajú problém určiť, či je teplota vody vhodná, môžu mať ťažkosti pri ovládaní batérie umývadla a sprchy. Našťastie veľmi jednoduchým riešením, ktoré umožňuje vyhnúť sa takýmto nehodám, je inštalácia batérie s miešačom a možnosťou nastavenia konštantnej teploty vody bezdotykových batérií aktivovaných pomocou fotokomory. Týmto spôsobom sa dá zabrániť nielen popáleniu, ale aj zabezpečiť pohodlie pre používateľov kúpeľne, ktorí nebudú musieť manuálne ovládať kohútik a sprchu. Napriek tomu, že sa sústredíme na toto, nesmieme zabudnúť na iné potenciálne nebezpečné zdroje tepla v toalete. Preto ak chceme, aby bola toaleta priateľská k ľuďom bez citlivosti, musíme tiež zabezpečiť radiátory a vybaviť ich špeciálnou ochrannou krytkou, ktorá zabráni priamemu kontaktu s ohrievačom.
Pripravujúc toalety pre osoby s obmedzenou schopnosťou, treba najmä dbať o výšku umiestnenia umývadla a vzdialenosť od stien a zábradlia uľahčujúcich používanie toalety. Existuje však niekoľko ďalších rovnako dôležitých faktorov, na ktoré by sme sa mali pozrieť bližšie. Medzi nimi je dĺžka záchodu a štýl klapky sedadla, ktorá sa zdvíha nahor a plní funkciu opierky. Prvý z týchto zanedbaných parametrov súvisí s prenosom osôb pohybujúcich sa na invalidnom vozíku priamo na toaletu - vďaka predĺženému obrysu umývadla minimálne 70 cm môžu hostia v kúpeľni pohodlne umiestniť svoje vozíky pozdĺž okraja záchodu a prejsť naň bez rizika pádu na podlahu. Druhý z diskutovaných problémov súvisí s výskytom tzv. golierov na sedadlách záchodu, t.j. zakrivení (hrán) s cieľom presnejšie zakryť sedadlo, ktoré bohužiaľ v dôsledku toho spôsobuje, že povrch klapky nie je rovný. Prečo je to dôležité a treba sa vyhnúť tomuto typu riešenia v toaletách určených pre osoby s problémami s pohybom? Rôzne ochorenia môžu spôsobiť problémy s udržiavaním vzpriamenej polohy a osoby s obmedzenou schopnosťou často potrebujú pohodlnú opierku - takú, ktorá neznamená, že váha tela spočíva len na jej okrajoch.
Dosiahnuť to je veľmi jednoduché, vyberaním klapky bez spomínaného goliera alebo jednoducho ju nenamontovaním. Aj keď sa rozhodnete pre posledné riešenie, stále je dôležité zabezpečiť vhodnú oporu pre osobu používajúcu toaletu. Bez ohľadu na to, či má sedacia misa klapku alebo nie, vzdialenosť 55 cm od predného okraja sedacieho prkna by mala byť vybavená vhodnou stenou alebo čímkoľvek iným, na čo sa môže osoba oprieť pre zachovanie správnej sediacej polohy. Nenápadné to môže viesť k situácii, keď bude osoba so zdravotným postihnutím nútená prijať pololežiacu polohu, čo veľmi nepriaznivo ovplyvní jej zdravie a pohodlie. Pri tejto príležitosti je tiež dôležité zvážiť správnu lokalizáciu držiaka na toaletný papier a tlačidla na spláchnutie vody. Rolka by mala byť umiestnená vo výške od 60 do 70 cm od podlahy a od 70 do 90 cm od opory (zadnej steny).musle na WC. Splachovací systém by mal byť umiestnený nie vyššie ako 120 cm nad úrovňou podlahy, najlepšie na boku WC. Najlepšie výsledky sa dosiahnu použitím automatického splachovacieho systému.
Preložiť texty v HTML súbore z poľštiny do slovenčiny. Neprekladajte odkazy a URL adresy obrázkov. Zachovajte formát HTML súboru. Zahrňte aj text mimo HTML. HTML súbor:'''
Pre osoby so zdravotným postihnutím môžu byť aj malé úpravy v ich toaletách významným zlepšením a prispieť k výraznému zvýšeniu pohodlia v živote. Nesmieme na to zabúdať a zanedbávať ich potreby alebo sa slepo držať iba minimálnych požiadaviek stanovených zákonom. Správne navrhnutie a zabezpečenie kúpeľne a vybavenie jej vhodnými príslušenstvami, medzi ktorými sú najmä automatické dávkovače mydla, aktivované pomocou fotobuniek batérie na kohútikoch a reagujúce na pohyb sušičky, urobí naše WC skutočne priateľským a miestom, ktoré sa radi navštevujú. A predsa, o to práve ide.
Ryszard Kurek
Všetky práva vyhradené. Žiadna časť publikácie (text, grafika, obrázky, fotografie, súbory a iné údaje) prezentovaná v internetovom obchode OLE.PL nesmie byť reprodukovaná alebo šírená v žiadnej forme a žiadnym spôsobom bez predchádzajúceho súhlasu. Všetky ochranné známky, grafické znaky, vlastné názvy a iné údaje sú chránené autorským právom a patria ich vlastníkom.