Pravidlá dezinfekcie a sterilizácie

Počas rôznych lekárskych aj kozmetologických zákrokov je mimoriadne dôležitá dezinfekcia a sterilizácia. Aby bol chirurgický zákrok bezpečný pre pacienta alebo kozmetický zákrok, ktorý narúša štruktúru kože, je nevyhnutná sterilizácia nástrojov a materiálov a dezinfekcia pracovnej plochy. Nesprávne vykonanie týchto procesov môže viesť k infekcii alebo nakazeniu pacienta infekčnou chorobou. Z týchto dôvodov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť účinnej dezinfekcii a sterilizácii. 

Obsah:

1. Asepsa a antisepsa
2. Zásady sterilizácie
3. Druhy sterilizácie
4. Kontrola procesu sterilizácie
5. Faktory ovplyvňujúce priebeh sterilizácie
6. Dezinfekcia - rozdelenie metód
7. Klasifikácia dezinfekčných prostriedkov podľa slovenského práva
8. Faktory ovplyvňujúce účinnosť dezinfekčných prostriedkov
9. Charakteristika hlavných skupín chemických zlúčenín používaných v antiseptike

Asepsa a antisepsa

Sterilizácia (vyžarovanie) je proces, pri ktorom sú zničené všetky mikroorganizmy, vrátane ich vegetatívnych foriem a spór. Na druhej strane, dezinfekcia je proces, pri ktorom sú tieto baktérie redukované na bezpečnú úroveň pre človeka. Oba procesy sa používajú v činnostiach nazývaných asepsa a antisepsa. 
Asepsa zahŕňa opatrenia zamerané na zabránenie infekcie rán a zahŕňa všetky obväzové materiály prichádzajúce do kontaktu s poškodenou pokožkou. Obväzy musia byť úplne sterilné, aby boli bezpečné, to znamená, že musia byť bez akýchkoľvek mikroorganizmov. 
Antisepsa je podobná činnosť, ktorá sa však zameriava na odstránenie baktérií z pracovnej plochy pokožky, rán alebo slizníc. Toto sa vykonáva pomocou chemických látok, ktoré ničia štruktúry baktérií, ich metabolizmus a likvidujú spóry. 

Zásady sterilizácie

V praxi zákrokov je sterilita vyžadovaná pre chirurgické nástroje, obväzové materiály, ihly, striekačky, rukavice a chirurgické bielizeň. Predmety, ktoré sa majú sterilizovať, musia byť dokonale čisté, suché, dezinfikované a zabalené spôsobom, ktorý zabraňuje opätovnej kontaminácii. Samotný proces sterilizácie by mal prebiehať podľa správnych postupov a po ukončení procesu by sa predmety mali skladovať tak, aby sa zabránilo opätovnej kontaminácii. 

Druhy sterilizácie:

- parná (vlhké teplo)

- suchým horúcim vzduchom

- nízkoteplotná plynová (pomocou etylénoxidu a formaldehydu, peroxidu vodíka a plazmového plynu)

- radiačná

- chemická

Sterilizácia vlhkým teplom

Je to najčastejšie používaná metóda, ktorá je v súčasnosti najrýchlejšia, najspoľahlivejšia, najekonomickejšia a najekologickejšia, preto ju podrobne popíšeme. Parná sterilizácia spočíva v použití vodnej pary alebo vriacej vody pri teplote 121^oC pod tlakom jednej atmosféry alebo 134^oC pod tlakom dvoch atmosfér. Tento druh sterilizácie sa vykonáva v zariadeniach nazývaných autoklávy. Nevýhodou tejto metódy je použitie iba na zariadenia, ktoré nekorodujú za týchto podmienok, ale na druhej strane ju možno použiť na väčšinu predmetov. Kľúčové pre správny priebeh procesu je udržiavanie vákua v sterilizačnej komore, pretože v závislosti od množstva vzduchu v autokláve bude mať vodná para inú teplotu. Čas sterilizácie sa počíta od okamihu dosiahnutia požadovanej teploty. Po ukončení sterilizácie by mali byť predmety ponechané v otvorenom obale asi štvrť hodiny, aby sa vysušili, a potom by sa mali skladovať v čistých a suchých obaloch nie dlhšie ako 14 dní. 

Príklad sterilizačného času pomocou parnej sterilizácie

Sterilizácia suchým horúcim vzduchom

Vykonáva sa v sterilizátoroch nazývaných sušičky, kde pôsobí suchý vzduch pri teplote 160-200^oC. Najčastejšie sa sterilizuje pri teplote 160^oC po dobu 60 minút alebo 180^oC po dobu 15 minút. Táto metóda sa odporúča pre materiály, ktoré nemôžu byť vystavené vysokému tlaku pri parnej sterilizácii. Patria sem prášky, oleje, vazelína a mastné látky. Táto metóda sa neodporúča pre obväzové materiály, chirurgickú bielizeň, predmety z plastov, gumy a vodných roztokov. Ako obal sa odporúča použiť hliníkovú fóliu, papier, kovové a sklenené nádoby. Pri tejto metóde je dôležité:

- nepočítajte čas ohrevu komory do doby expozície

- sterilizovaný materiál musí byť suchý

- balíky by nemali presiahnuť veľkosť 10 x 10 x 30 cm

- mastné a práškové materiály pred sterilizáciou zohriať

Príklad sterilizačného času pomocou sterilizácie suchým vzduchom

Sterilizácia plynom

Je to metóda využívajúca plyny s baktericídnym účinkom, ktoré pôsobia pri nízkych teplotách. Najčastejšie používané plyny sú etylénoxid v zmesi s CO² alebo formaldehyd a peroxid vodíka v podobe jednorazových kaziet. 

Sterilizácia etylénoxidom

Metóda sa používa hlavne na termolabilné materiály, ako je jednorazové lekárske vybavenie a na špeciálne zariadenia používané v mikrochirurgii, laparoskopii a endoskopii. Táto metóda by mala byť používaná iba skúsenými osobami, pretože sterilizované zariadenie sa často líši v štruktúre a môže byť poškodené. Predmety určené na sterilizáciu musia byť čisté, pretože nečistoty sťažujú kontakt plynu s baktériami. V počiatočnej fáze je potrebné do komory zaviesť vodnú paru, pretože vlhké baktérie sú citlivejšie na pôsobenie plynu. Etylénoxid je toxická látka, a preto je potrebné sterilizované predmety podrobiť procesu desorpcie alebo degazácie. V normálnych podmienkach, teda v dobre vetranej miestnosti, trvá tento proces asi týždeň, ale môže byť urýchlený použitím aerátorov, teda špeciálnych vzduchových skriniek, ktoré odstraňujú etylén z materiálov. V prípade gumových a latexových materiálov až 18 hodín a v prípade materiálov z polyvinylchloridu až 32 hodín. Počas tejto metódy sterilizácie môžu vzniknúť deriváty etylénoxidu s výrobkami obsahujúcimi chlór. Keďže sú to látky škodlivé pre človeka, táto metóda vyžaduje stálu mikrobiologickú kontrolu. 

Sterilizácia formaldehydom

Hlavne sa používa na sterilizáciu predmetov vyrobených z gumy a plastov. Formaldehyd sa používa v zmesi s vodnou parou, najčastejšie v koncentrácii 5-30 g na 100 ml pri teplote 60-80^oC alebo 20 g na 100 ml pri teplote 55^oC. Na rozdiel od etylénoxidu formaldehyd nepreniká do sterilizovaných materiálov, ale ich pokrýva tenkou vrstvou, preto dlhé tenké nástroje vyžadujú dlhé cykly a zmeny tlaku. Podobne ako v predchádzajúcej metóde, aj tu je dôležité použiť vodnú paru v počiatočnej fáze. Formaldehyd je dráždivá, toxická a mutagénna látka, preto by osoby vykonávajúce sterilizáciu mali byť pri nej veľmi opatrné. 

Sterilizácia plazmovým plynom

Najnovšia metóda, ktorá využíva hlboké vákuum na zavedenie plynu do stavu ionizácie, teda plazmy. Táto metóda ničí všetky mikroorganizmy pri teplote 40-60^oC v suchom prostredí. Proces je tiež bezpečný pre personál a pacientov. Plazmová sterilizácia sa najlepšie hodí na termolabilné špeciálne zariadenia, diagnostické prístroje, prístroje na umelé dýchanie, optické zariadenia, katétre, kamery alebo elektrochirurgické nástroje prichádzajúce do priameho kontaktu s tkanivami a telesnými tekutinami pacienta. Táto metóda nie je vhodná na sterilizáciu bielizne, práškov, kvapalín, dlhých slepo zakončených nástrojov. 

Sterilizácia žiarením

Sterilizačným činiteľom v tomto procese je žiarenie izotopov Co⁶⁰ a Cs¹³⁷, pričom asi 90 % tvorí žiarenie Co⁶⁰. Táto metóda trvá len niekoľko minút, umožňuje sterilizáciu materiálov v ich obale a nevytvára toxické odpady. Používa sa hlavne na sterilizáciu jednorazového vybavenia, endoprotéz, cievnych protéz, súprav na prelievanie krvi, farmaceutických výrobkov a kozmetiky. 

Chemická sterilizácia

Táto metóda spočíva v použití tzv. chemosterilizátorov, teda kvapalných prostriedkov používaných na sterilizáciu nástrojov a materiálov citlivých na vysoké teploty. Všetky úkony spojené s týmto procesom by sa mali vykonávať v aseptických podmienkach, s použitím sterilného vybavenia a destilovanej vody. Zvyčajne je sterilizačným prostriedkom kyselina peroctová (0,5-2,5 %) a neriedený glutaraldehyd. Sterilizácia pomocou tohto prvého trvá asi 30 minút a pomocou druhého až 10 hodín. Predmety sterilizované touto metódou musia byť určené na okamžité použitie. Počas pôsobenia prostriedku by mala byť nádoba zakrytá (najmä pri aldehyde) a po vybratí z roztoku by sa predmety mali dôkladne opláchnuť destilovanou vodou a utrieť sterilným uterákom. 

Kontrola procesu sterilizácie

• každý predmet podrobený sterilizácii musí byť najprv dezinfikovaný, potom vysušený a správne zabalený
• treba kontrolovať sterilizačné parametre ako čas, tlak, teplota
• monitorovať účinnosť procesu pomocou chemických, fyzikálnych a biologických indikátorov
• po ukončení procesu je potrebné správne skladovať sterilizované materiály

Chemické indikátory (indikátory)
Sú to chemické látky, ktoré po dosiahnutí určitých parametrov zmenia farbu. Medzi ne patria vnútorné indikátory umiestnené vo vnútri balíka a vonkajšie indikátory umiestnené na povrchu balíka. Pomocou nich môžeme skontrolovať, či proces sterilizácie prebehol správne a odlíšiť sterilizované materiály od ostatných. 

Fyzikálne indikátory 
Medzi ne patria teplomery, manometre, kontrolné karty, Brownove trubice, ktoré menia farbu v závislosti od teploty a času pôsobenia, všetky prístroje kontrolujúce proces sterilizácie a technickú spôsobilosť zariadenia.

Biologické indikátory 
Používajú sa na kontrolu, či sa podarilo zlikvidovať kmeň baktérií odolný voči určitému sterilizačnému faktoru. Biologické indikátory by mali byť umiestnené v sterilizačnej komore na miestach, kde má sterilizačný faktor ťažký prístup. Na Slovensku sa na biologickú kontrolu používajú:

• sporal A - spóry Bacillus stearothermophilus umiestnené na filtračnom papieri; po sterilizácii sa do 24 hodín prenesú na vhodné mikrobiologické médium a inkubujú sa pri teplote 56^oC počas 7 dní; ak sa médium objaví, znamená to, že sterilizačný proces zlyhal; tento bakteriálny kmeň sa používa na kontrolu parnej sterilizácie
• sporal S - spóry Bacillus subtilis umiestnené na filtračnom papieri a po sterilizácii prenesené na vhodné médium a inkubované pri teplote 37^oC počas 7 dní; ak sa médium objaví, znamená to, že sterilizačný proces zlyhal; tento kmeň sa používa na kontrolu procesu sterilizácie suchým horúcim vzduchom a etylénoxidom
• attest č. 1261 - modifikovaný kmeň Bacillus stearothermophilus na kontrolu parnej sterilizácie v cykle Flash (132^oC, 3 min)
• attest č. 1262 - modifikovaný kmeň Bacillus stearothermophilus na kontrolu všetkých procesov parnej sterilizácie okrem cyklu Flash
• attest č. 1264 - spóry Bacillus subtilis na kontrolu sterilizácie etylénoxidom

Faktory ovplyvňujúce priebeh sterilizácie

• typ mikroorganizmu - niektoré mikroorganizmy sú odolnejšie ako iné, napr. vírus HBV prežije v autokláve pri teplote do 121^oC po dobu jednej hodiny a v suchom vzduchu pri teplote 160^oC; vírus HCV je inaktivovaný do 5 minút pri teplote 100^oC a pri teplote 60^oC po 10 hodinách a vo forme lyofilizátu odumiera až po 72 hodinách pri teplote 60^oC; vírus HIV je pomerne citlivý a odumiera pri teplote 56^oC po 30 minútach, zatiaľ čo v lyofilizátoch bielkovín pri teplote 68^oC po 2 hodinách.
• znečistenie - prítomnosť nečistôt, zvyškov krvi a organických látok zvyšuje ich odolnosť voči sterilizačným faktorom
• počet mikroorganizmov - čas sterilizácie je dlhší, čím viac mikroorganizmov je na sterilizovaných predmetoch

Škodlivosť látok používaných v procese sterilizácie

Dezinfekcia

Dezinfekcia je proces redukcie počtu mikroorganizmov a prevencie ich šírenia. Používajú sa pri nej fyzikálne a chemické metódy, pričom tie druhé sú oveľa častejšie. Dezinfikované oblasti sú zvyčajne nástroje, podlaha, pulty, prístroje a povrch kože a rán. Látky prichádzajúce do priameho kontaktu s pokožkou nesmú mať toxické, dráždivé ani alergizujúce účinky, preto nie všetky dezinfekčné prostriedky môžu byť použité v antiseptike. Podľa zásad môžu byť nástroje a zariadenia, ktoré prichádzajú do kontaktu s neporušenou pokožkou, podrobené len procesom dezinfekcie. V opačnom prípade musia byť sterilizované. 

Fyzikálne metódy dezinfekcie 

• Tepelné metódy - delia sa na dezinfekciu vriacou vodou, ohriatou na teplotu 80-100^oC a vodnou parou počas 30 minút. Táto metóda nie je účinná proti HBV, ale odporúča sa na dezinfekciu bielizne. Pasterizácia je jednorazové ohriatie tekutiny na teplotu 80-90^oC na niekoľko sekúnd, po ktorom nasleduje jej okamžité ochladenie na izbovú teplotu. Týmto spôsobom výrazne znižujeme počet mikroorganizmov v roztoku a bránime ich rastu. Vo vode o teplote 80^oC za 30 minút sú zničené vegetatívne formy baktérií, plesne a väčšina vírusov.
• Netepelné metódy - medzi tieto metódy patrí filtrácia a pôsobenie UV žiarenia. Filtrácia spočíva v mechanickom zadržaní mikroorganizmov pomocou filtrov s definovaným priemerom pórov. Používa sa hlavne pri výrobe liekov a vakcín, na čistenie vzduchu od mikroorganizmov v ventiláciách v čistých priestoroch alebo čistých pracovných stoloch. Na dezinfekciu sa používa rozsah UVC žiarenia s najkratšou vlnovou dĺžkou a najväčšou energiou častíc a UVB žiarenie. Maximum účinku pripadá na vlnovú dĺžku 257 nm, ktorá je absorbovaná hlavne DNA. Vzhľadom na obmedzenú priepustnosť UV žiarenia sa používa na dezinfekciu vzduchu alebo čistej vody. 

Chemicko-tepelné metódy dezinfekcie

Pri týchto metódach sa používa horúci, vlhký vzduch s dezinfekčným prostriedkom. Používajú sa hlavne na dezinfekciu predmetov, ktoré by mohli byť poškodené pri vysokých teplotách. Dezinfekcia sa vykonáva v čistiacich automatoch, kde sa dezinfekčný roztok zahrieva na teplotu 40-60^oC, čo umožňuje zníženie dávky chemickej látky.

Chemické metódy dezinfekcie

V dezinfekcii a antiseptike sa používajú zlúčeniny z rôznych chemických skupín, medzi ktoré patria:

- alkoholy
- aldehydy
- fenoly
- oxidačné prostriedky
- halogény
- soli ťažkých kovov
- farbivá
- povrchovo aktívne látky

Klasifikácia dezinfekčných prostriedkov podľa slovenského práva:

• prípravky na hygienu rúk a pokožky - sú považované za lieky a ich registrácia a povolenie na používanie podliehajú obmedzeniam Zákona o liekoch z 6. septembra 2001 (Z.z. č. 126, položka 1381); podliehajú zápisu do Registra liekov povolených na predaj na území Slovenska;
• prípravky na dezinfek ciu zdravotníckych výrobkov - sú považované za zdravotnícke výrobky a podliehajú obmedzeniam zákona o zdravotníckych výrobkoch z 20. apríla 2004 (Z.z. č. 93, položka 896); v súlade so smernicou EÚ 93/42/EHS je prípravok určený na dezinfekciu chirurgických nástrojov zdravotníckym výrobkom; musia mať označenie CE, ktoré potvrdzuje súlad s požiadavkami na zdravotnícke výrobky; majitelia ordinácií sú povinní používať iba výrobky, ktoré majú zápis v registri zdravotníckych výrobkov alebo vyhlásenie o zhode;
• iné dezinfekčné prostriedky - podliehajú požiadavkám zákona o biocídnych výrobkoch z 13. septembra 2002 (Z.z. č. 175, položka 1433); vo všetkých uvedených prípadoch je orgánom registrujúcim dezinfekčné prostriedky Úrad pre registráciu liekov, zdravotníckych výrobkov a biocídnych výrobkov.

Faktory ovplyvňujúce účinnosť dezinfekčných prostriedkov

• počet a typ mikroorganizmov
• fyziologický stav organizmu
• typ chemickej látky
• koncentrácia chemickej látky v prípravku (čím vyššia, tým rýchlejší účinok)
• doba pôsobenia chemickej látky potrebná na zničenie baktérií (čím viac mikroorganizmov, tým dlhšia)
• teplota - čím vyššia teplota, tým rýchlejší účinok
• pH prostredia - vhodné pH uľahčuje disociáciu chemických látok a spôsobuje pohyb elektrických nábojov na povrchu buniek mikroorganizmov, napr. zvýšenie pH vedie k zníženiu aktivity fenolov, chlórových zlúčenín a jódových zlúčenín a k zvýšeniu aktivity IV-riedených amónnych zlúčenín
• vlhkosť - čím vyššia vlhkosť, tým účinnejšia dezinfekcia
• prítomnosť organickej hmoty v prostredí - prítomnosť organickej hmoty zvyčajne znižuje účinnosť chemických látok

Charakteristika hlavných skupín chemických zlúčenín používaných v antiseptike

Alkoholy 
Pri dezinfekcii sa najčastejšie používajú n-propanol, izopropanol a 70-80% roztok etanolu. Vyššie koncentrácie nepôsobia rýchlo, kvôli silnému dehydratovaniu baktérií. Alkoholy sa používajú hlavne na antiseptiku pokožky, dezinfekciu rúk a malých povrchov a predmetov, najmä keď je potrebný rýchly účinok (5-15 minút).

Aldehydy
Vyznačujú sa vysokou účinnosťou proti baktériám (vrátane mykobaktérií), vírusom, plesniam a spóram. Ich účinnosť sa neznižuje v prítomnosti organických nečistôt. Používajú sa najčastejšie na dezinfekciu nástrojov, povrchov a plastových výrobkov. Na antiseptiku sa nepoužívajú kvôli silným dráždivým účinkom na pokožku a sliznice. 

Fenoly a ich deriváty  
Fenolové zlúčeniny účinne pôsobia proti baktériám, plesniam a niektorým vírusom. Ich účinok je obzvlášť výrazný v kyslom prostredí. V kombinovaných prípravkoch sa používajú na dezinfekciu povrchov, nástrojov a odsávacích zariadení. 

Jódové zlúčeniny 
Jód rozpustený v organických rozpúšťadlách (alkohol) ničí všetky mikroorganizmy rýchlo a účinne. Kvôli silným dráždivým účinkom môže byť použitý iba na neporušenú pokožku. Po vstrebaní môže dokonca spôsobiť otravu alebo anafylaktický šok. Preto sa v antiseptike častejšie používajú komplexy jódu s vysokomolekulárnymi organickými zlúčeninami, nazývané jodofory, namiesto jódových roztokov. Jód sa z nich uvoľňuje postupne, čo predlžuje jeho účinok a zmierňuje dráždivý účinok. V praxi sa najčastejšie používa jódovaný polyvinylpyrolidón, ktorý pôsobí proti baktériám, plesniam, vírusom a spóram baktérií. Kvôli vstrebávaniu jódu a jeho vplyvu na činnosť štítnej žľazy by sa jódové zlúčeniny nemali používať počas tehotenstva, laktácie a u novorodencov. 

Povrchovo aktívne látky 
Účinok týchto látok je pomerne slabý a nezahŕňa spóry, mykobaktérie, obalené vírusy a gramnegatívne baktérie. Okrem toho aj malé množstvo organických látok znižuje ich účinnosť. Preto sa v antiseptických prípravkoch používajú hlavne ako doplnkové zložky. Kationové zlúčeniny povrchovo aktívnych látok, tzv. detergenty, vykazujú bakteriostatický účinok. Najčastejšie používaná v antiseptike je chlórhexidín. Má silný antibakteriálny a protiplesňový účinok; inaktivuje mnoho vírusov, vrátane HIV. Alkoholové roztoky sa používajú na dezinfekciu rúk a pokožky; môžu sa tiež používať na liečbu hnisavých infekcií pokožky. 

Chlórové zlúčeniny 
Používajú sa častejšie na dezinfekciu ako na antiseptiku, hoci sa niekedy používajú chloramíny na dezinfekciu pokožky. Prítomnosť organických látok a oxidačných zlúčenín znižuje ich účinnosť. Medzi chlórové zlúčeniny používané v antiseptike patrí N-chlórtaurín, ktorého aktivita sa zvyšuje v prítomnosti organických látok; je to veľmi dobrý antiseptický prostriedok s minimálnymi vedľajšími účinkami. 

Oxidačné prostriedky 
Medzi tieto zlúčeniny patrí ozón, 3% peroxid vodíka, známy ako peroxid vodíka používaný na dezinfekciu pokožky a 6-8% na dezinfekciu zariadení, peroxokyseliny, manganistan draselný. Tieto zlúčeniny nie sú účinné proti mykobaktériám a plesniam, ale účinne inaktivujú vírusy. Prítomnosť organických látok v oblasti pôsobenia oxidačných prostriedkov vedie k ich rýchlej inaktivácii. Používajú sa na dezinfekciu povrchov a bielizne, pretože spôsobujú koróziu kovových predmetov. 

Farbivá 

Do tejto skupiny patrí známa etakrydín, ktorá účinne pôsobí hlavne na gram-pozitívne baktérie. Používa sa na dezinfekciu slizníc a pokožky, pričom jej účinnosť je vä čšia v roztokoch s alkalickým pH. Tiež fialka je účinná proti gram-pozitívnym baktériám a niektorým plesniam; používa sa na dezinfekciu slizníc, pokožky a rán. 

Ryszard Kurek

Bibliografia:

Bober-Greek B., Spôsoby eliminácie mikroorganizmov v nemocničných podmienkach, [v:] Nemocničná hygiena. Konferenčné materiály, Wydawnictwo Interart, Wrocław 2000.

Hygiena. Ochrana zdravia. Učebnica pre zdravotnícke školy, pod red. C.W. Korczaka, Wydawnictwo Lekarskie PZWL, Warszawa 1994.

Hygiena. Učebnica pre študentov ošetrovateľstva pod red. J.K. Karczewského, Wydawnictwo CZELEJ, Lublin 2002.

Hygiena. Prevencia v zdravotníckych profesiách, pod red. J.T. Marcinkowského, Dział Wydawnictw Uczelnianych Akademii Medycznej, Poznań 2002.

Nariadenie ministra zdravotníctva a sociálnej starostlivosti z 21. augusta 1997 o chemických látkach ohrozujúcich zdravie alebo život (Z.z. 1997 č. 105, položka 671).

Nariadenie ministra zdravotníctva z 30. decembra 2004 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s chemickými látkami (Z.z. č. 11, položka 86).

Zákon z 13. septembra 2002 o biocídnych výrobkoch (Z.z. č. 175, položka 1433).

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť publikácie (text, grafika, obrázky, fotografie, súbory a iné údaje) prezentované v internetovom obchode OLE.PL nesmie byť reprodukovaná alebo šírená v akejkoľvek forme a akýmkoľvek spôsobom bez predchádzajúceho povolenia. Všetky ochranné známky, logá, vlastné mená a iné údaje sú chránené autorským právom a patria ich vlastníkom.